Kanada
Názov Canada pochádza z reči prvých národov – konkrétnejšie z kmeňa Hurónov – a znie kanata a do slovenčiny sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“. V roku 1535 použili indiáni toto slovo pre označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacquesom Cartierom. Ten ho potom začal používať pre označenie oblasti okolo svojej osady – dnes už ako časť Québecu. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Teda pôvodné označenie, Nové Francúzsko, sa prestávalo používať a Canada bol názov územia na sever od USA a na východ od Aljašky.
Kanada je konštitučná monarchia, ktorej hlavou je Alžbeta II., kráľovná Veľkej Británie. Zástupcom kráľovnej v Kanade je generálny guvernér (v súčasnosti, jún 2012, David Lloyd Johnston). Kanada je tiež parlamentná zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami. Základom Kanadskej monarchie sú zložky výkonnej moci, legislatívy a súdnej moci vlády.
Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. Na severe k nemu patrí rad arktických ostrovov zasahujúcich až k Severnému ľadovému oceánu. Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141° zemepisnej dĺžky,[16] tieto nároky však neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie Atlantického oceánu, na juhu hranica s USA (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe je pobrežie Tichého oceánu a hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém Veľkých jazier a s ním súvisiace rieky.
Hustota osídlenia kanadského územia je 3,26 obyvateľa/km² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc a v koridore Québec-Winsdor. Najsevernejším trvalo osídleným miestom Kanady (a takisto aj sveta) je CFS Alert na severnom výbežku Ellesmerovho ostrova, 817 kilometrov (450 námorných míľ) od severného pólu.
Stredo-severnú časť Kanady tvorí Canadian Shield, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo minerálov a tiež množstvo jazier a riek. Celkovo je Kanada krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádzajú tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody.
Vo východnej časti Kanady ústi rieka svätého Vavrinca do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. V podstate za neho možno považovať celý záliv svätého Vavrinca. Na konci zálivu leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé ležia tzv. Prímorské alebo Canadian Maritimes. Faktom je, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem Alberty a Saskatchewanu. New Brunswick a Nové Škótsko sú tu rozdelené Fundyjským zálivom, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom.
Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim Hudsonovým zálivom a Jamesovým zálivom, na juhu systémom Veľkých kanadských jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv. Canadian Prairies, ktoré Rocky Mountains odtínajú od jedinej „pacifickej“ provincie, Britskej Kolumbie.
Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza arktické územie ľadových púští cez tundru a severský ihličnatý les až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova).
Kanada je zložená z desiatich provincií a troch teritórií. Medzi provincie patria Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba, New Brunswick, Newfoundland a Labrador, Nové Škótsko, Ontário, Ostrov princa Edwarda, Quebec a Saskatchewan. Medzi teritória patria Severozápadné teritóriá, Nunavut a Yukon. Provincie majú vysoký stupeň autonómie, teritória o niečo menší.